“Gong, sviečky a gitara, na scénu vchádzajú Depeche Mode, ale bez Corbijnovej choreografie a výtvarnej tmy, je tu len sám Gahan a smeje sa. Vôbec nie je jasné prečo. Aha, to nie je Gahan! V skutočnosti je to Michael Stipe, ktorý vraví: síce už nemám žiadnu kapelu, ale k životu mi stačí aj menej, dokážem urobiť všetko sám. Lenže toto pyšné vyjadrenie skôr pripomína iného umelca v pokročilejšom veku, Stevena Patricka z The Smiths. Ale dosť bolo prirovnaní. To, že je niekto ovplyvnený ešte neznamená, že nemôže byť originál.
Karol Mikloš najskôr vydal mančestersky ladenú gitarovku, aby si potom vyskúšal dôslednejšiu prácu s elektronikou, a tak sa písalo, že koketuje s drum’n’bass-om. Na treťom albume The Past of the Future už dochádza k syntéze – elektronika sa rozpustila do hravých, farbistých a atmosférických podkresov. Stále je to ale pop, ktorému dominuje gitara – svieži ako obloha na tanieri, ako obloha, keď sa stmieva. Veselšie a takmer optimistické pesničky striedajú zádumčivejšie kúsky, ktoré sa neboja stavať na temných slučkách, hrmotnom klavíri, triphopovej rytmike a ruchových podkladoch.
Piesne sú ako noc a deň, nakoniec vždy výjde slnko, aby mohol vojsť “slovenský Morrissey”. A Mikloš má stále náskok, pretože to vie aj so slajdovou gitarou. Zaujímavý hlasový register, hitovky aj citové zákutia, prevládajúci new wave feeling v modernom šate a empatia nemusia vždy znamenať emocionálne podpásovky. Hymnický, nevtieravý popík a experimentálnejšie skladby sú v rovnováhe. Ale ak hľadáte vrchol, dočkáte sa ho až teraz – práve prichádza.” (
(MICHAL HORNIAK)

Karol Mikloš začínal v skupine Shellwoy a od roku 1993 vystupuje ako sólový zpevák. Po niekoľkých skladbách na kompiláciách vydavateľstva GA Records mu v roku 1997 v produkcii Laca Lučeniča vychádza debut The Same Mist Here so skladbou Tomorrow, ovplyvnený na Slovensku vtedy nevídaným zvukom ostrovných gitaroviek, za ktorý si vyslúžil nomináciu v slovenských Grammy za objav roka. Na druhom albume Vis-á-Vis (2002) sa prvýkrát objavili slovensky spievané skladby (vrátane “Všetko čo smieme chcieť” and “Celý”) a prvé koketovanie s elektronikou, za čo bol odmenený nomináciou v cenách IFPI Aurel v kategórii „Spevák roka”.
Tretí album “The Past of the Future” (2008) mnohými považovaný za jeho najvyzretejšiu nahrávku predstavil farbistý návrat k živému soundu, ktorý je organicky kombinovaný s elektronikou. Album, ktorý vyšiel na značke Deadred/Starcastic bol nominovaný na Radio Head Awards v poslucháčskej kategórii aj na cenu kritikov.
Karol Mikloš sa teraz vracia s novými skladbami a vynovenou kapelou. Prvá ochutnávka z nového materiálu, skladba “One Life More or Less”, vyšla pri príležitosti Record Store Day 2015.